Samstag, 2. März 2002

Uznesenie európskeho kolokvia "Prevziat zodpovednost za novú epochu

Europäisches Kolloquium vom 28.2. - 2.3.2002 in Berlin
1. Dôvody, pre ktoré sa po celé desatrocia mnohí krestania zasadzovali
za zjednotenie Európy, sú i v súcasnosti nanajvýs aktuálne. Dnes tak ako
vcera ide o uskutocnenie projektu, ktorý má etickú a duchovnú dimenziu: úctu k
dôstojnosti kazdého cloveka; odpustenie a zmierenie; apel na väcsie
clenské státy, aby mali ochotu nevnucovat svoju vôlu mensím státom; solidarita
bohatsích s chudobnejsími; porozumenie cloveka cez osobu a lásku Krista,
ktoré dalo európskemu povedomiu silný sociálny profil. Tieto dimenzie sú
zakotvené v Manifeste pre európske vedomie, ktorý zverejnil
Zentrallkomitees der deutschen Katholiken a Semaines Sociales de France na stretnutí v
máji 2000, a preto sa tento manifest stáva aj nasím manifestom.

2. Európska únia stojí na rázcestí. Konfrontovaná je dvoma výzvami: na
prehlbenie a na rozsírenie Únie. Obe výzvy, hoci sú casto stavané do
protikladu, obsahujú rovnakú nádej, a to skutocné politické
spolocenstvo, ktoré by vytvorilo medzi nasimi krajinami úniu státov a
národov s primeranou federatívnou struktúrou. Takáto európska federácia,
ktorá sa riadi princípmi solidarity a subsidiarity a respektuje rozdiely
v politickom vývoji, v tradíciách a kultúrach jej clenských státov, musí
vzhladom na svoju úlohu, velkost územia a politický poriadok zostat v
prípade potreby vývojaschopná. Teraz je vsak pri
vypracovávaní otvorenej a flexibilnej ústavy bezpodmienecne potrebné
stanovit základ tejto únie.

3. Preto schvalujeme zvolanie Konventu o budúcnosti Európy hlavami
státov a predsedami vlád a taktiez zacatie prác a rokovaní, do ktorých sa môzu
zapojit vsetky sily a organizácie obcianskej spolocnosti z clenských a
kandidátskych krajín. My k tomu prispejeme vlastnými analýzami a
návrhmi. Nasím príspevkom k rozsíreniu únie bude stretávanie sa zivých
katolíckych, evanjelických, pravoslávnych a anglikánskych tradícií na nasom
kontinente. Popri nevyhnutnom dialógu najvyssích predstavitelov cirkví je nacase
prehlbit aj kontakt medzi veriacimi, ved oni sú nositelmi bohatej
mnohotvárnosti svojich kultúr. Európa, ktorá je dnes uz viac ako
jednoduchým hospodárskym trhom, nevyhnutne potrebuje ekumenický a medzinábozenský
dialóg.

4. Ako krestania sa nemôzeme uspokojit so zjednotenou Európou v
rozorvanom svete, s mierovou Európou vo svete plnom konfliktov, s bohatou Európou,
ktorá je konfrontovaná s chudobou sveta. Chceme vzdorovat riziku, aby
nás kontinent, unavený dejinami, sám ustúpil, zaspal na vavrínoch a
uspokojil sa s dosiahnutými plodmi svojho ducha a zásluhami svojej histórie.
Namiesto toho musí Európa dnes prevziat zodpovednost pri spoluvytváraní humánnej
globalizácii utvorením nového hodnotového sveta, so zabezpecením osobnej
slobody, zahrnujúcej aj nábozenskú slobodu, a to pozadovaním trvalo
udrzatelného rozvoja modernými metódami vládnutia a spravovania
medzinárodných zálezitostí.

Európa musí uprednostnovat dialóg a kompromis, aby tým prekonávala
násilie a zanedbávanie najchudobnejsích. Obyvatelia a obyvatelky Európy musia
spolu niest politické a ekonomické náklady takejto zodpovednosti. Solidarita
je podstata pätdesiatrocnej historickej skúsenosti európskeho zjednotenia;
vytvára základy pre nás ako krestanov, pre lásku k blíznym a pre
univerzálny charakter nasej viery.

Uznesenie prelozila Anna Kolková.